|
OTEC STEFANO – štvrtok popoludní
Matka Elvíra nám na začiatku povedala, že sme tu v tieto dni preto, aby sme vyjadrili lásku k životu. A je to skutočne tak. Sviatok života, ktorý sa zrodil a obnovuje každý rok ako oslava „narodenín“ Komunity, znamená práve toto -  oslavovať tento nesmierny, nádherný, úžasný dar, ktorý nám Boh daroval a ktorý sme my veľakrát zranili, pošpinili, stratili, ale ktorý napriek všetkému ostáva niečím veľkým a prekrásnym: je to náš život.
Spomínam si že na začiatku Komunity, keď nám matka Elvíra hovorila, aký je pre ňu a pre Boha dôležitý náš život, uvádzala nám veľmi jednoduchý príklad, ktorý sme my chlapci v tom čase počúvali s veľkým úžasom, pretože vyjadroval pravdu o tom, čo sme naozaj prežívali. Hovorila nám že ak otec, matka alebo hocijaký iný človek stratí niečo veľmi vzácne, napríklad prsteň, ktorý sa mu vykĺzne z rúk a spadne na zem, do blata, do odpadu, do smetí... tento prsteň nestratí na svojej hodnote ale naopak, ideš ho hľadať, zdvihneš ho a očistíš, znovu mu dáš lesk a krásu... ak ho nájdeš, raduješ sa, osláviš to! Pretože zdá sa, že vzácnosť tohto znovu nájdeného prsteňa akoby žiarila ešte viac.
Myslím, že práve toto je misia našej Komunity, ktorú máme žiť a svedčiť - my všetci, chlapci a dievčatá z Komunity, sme akoby vzácne klenoty, ktoré vzišli z Božieho srdca. Boh nikdy nerobí chybu, keď daruje niekomu život. V živote sa nám prihodilo, pre rôzne situácie, pre nesprávne použitú slobodu, pre chyby, pre hriech, pre našu slabosť, že sme sa trochu stratili, že sme trochu upadli do blata. Komunita nás prostredníctvom srdca mamy Elvíry zdvihla z tohto blata, Boh nás jednoducho znovu zobral do Svojich rúk, očisťuje nás, kúsok po kúsku prostredníctvom cesty, ktorú prežívame, skrze malé každodenné kroky, ktoré napĺňame my v Komunite, a aj vy rodiny a priatelia, ktorí ste spolu s nami na ceste z tmy do svetla.
Teda oslavovať život znamená práve toto: v Božom milosrdenstve, ktoré nás očisťuje a obnovuje, znovu objaviť krásu života. Život má hodnotu nielen preto, že vychádza z Božích rúk, ale predovšetkým preto, lebo môže darovať Boha. Toto je ešte väčší zázrak, ku ktorému dochádza už mnoho rokov na tomto návrší. Náš život nie je iba prijatý a znovu očistený Božím dotykom, ale tento život objaví, že je schopný milovať, že je schopný darovať druhým Boha, pretože Boh je Láska, že je schopný slúžiť Bohu a svedčiť o Bohu!
Tieto dni sú veľkým poďakovaním, ktoré chceme vyjadriť Bohu života, pretože kde je prítomný Boh, tam je vzkriesený život, kde zostúpi Boh, tam vystúpi život, kde sa Boh skloní nad zraneného človeka, tam sa obnoví život a tie rany, ktoré spôsobilo zlo v našom srdci, v našom živote, sa stanú miestom, kde sa Boh oslávi, kde môže ukázať, že je naozaj Bohom života.
Úprimne vám ďakujeme, pretože mnohí z vás cestovali dlhé hodiny, aby sem mohli prísť už dnes, na túto svätú omšu, ktorá je začiatkom Sviatku života.
Téma tohtoročného Sviatku znie „Kto je môj blížny?“. Túto otázku položil jeden muž Ježišovi a týmto mu umožnil, aby nám vyjavil jednu z najkrajších stránok Evanjelia: podobenstvo o Milosrdnom Samaritánovi. Je to podobenstvo, ktoré tak trocha počas celého roka viedlo našu Komunitu. Tento rok, ktorý bol pre nás obzvlášť požehnaný objatím Cirkvi v októbri, sme sa rozhodli ponúknuť vám toto podobenstvo, ktoré matka Elvíra osobitne nesie v srdci. Keď bola ešte mladým dievčaťom, jedného dňa, keď vstúpila do kostolíka v maličkej obci blízko Alexandrie, kde žila so svojou rodinou, počula slová tohto podobenstva a oni uviedli v jej vnútri do pohybu niečo krásne a veľké. V tejto chvíli ešte nechápala, čo to bude, ale toto Božie slovo sa dotklo jej srdca a keď sa Božie slovo dotkne srdca a toto srdce sa nechá dotknúť Bohom, potom sa stane niečo pekné, čo nás deň po dni privádza do úžasu.
Podobenstvo o Milosrdnom Samaritánovi bude viesť zamyslenia, piesne, katechézy, adorácie tohtoročného Sviatku. Počas týchto dní sa zahĺbime do tohto Slova, budeme ho viac cítiť ako „naše“ a predovšetkým pocítime Boha ako Dobrého Samaritána, ktorý sa skláňa nad našimi zraneniami a s veľkým, preveľkým Milosrdenstvom nás zodvihne, vezme na svoje plecia a prinesie sem, do Komunity, ktorá je tak trochu „hostincom“, kde nás Ježiš priniesol a odovzdal do opatery mame Elvíre, Komunite a tým, ktorí spolu s ňou boli povolaní Bohom svedčiť o Jeho Láske a Jeho Milosrdenstve vám chlapcom a dievčatám, rodičom a priateľom.
Teraz začne najdôležitejšia chvíľa každého dňa Sviatku života, ktorou je Eucharistia, svätá omša. V tejto svätej omši prosme osobitne o milosť, aby sa Duch Svätý ako „vodopád“ vylial na nás všetkých počas týchto dní. Aby Duch vzkrieseného Ježiša, Duch Boží Tvorivý, Duch, ktorý obnovuje zem mohol v plnosti zostúpiť, aby obnovil, uzdravil a znovu vzkriesil naše životy.
|
Stampa questa pagina
