ItalianoHrvatskiEnglishFrançaisDeutchEspañolPortuguesePo PolskuSlovakia     

 

Homília kard. Comastri

Homília Jeho Najctihodnejšej eminencie kardinála Angelo Comastri počas večernej Svätej omše v Chráme svätého Petra v piatok 16. októbra


Drahí priatelia,

slová Evanjelia ktoré sme si práve vypočuli sú prekvapujúce a zasluhujú prehĺbenie. Ježiš hovorí: „Blahorečím Ti, Otče, pretože si ukryl tieto veci – teda Evanjelium-, ukryl si ich pred múdrymi a inteligentnými, pred namyslenými, pred tými ktorí sú plní seba samých a nedokážu prijať novosť Boha. Blahorečím Ti, Otče, pretože títo nerozumejú Evanjeliu, ale rozumejú mu pokorní a malí, tí ktorí nemajú srdce naduté pýchou, nepostavili múr namyslenosti a preto sa nechávajú preniknúť novosťou Boha“. A čo je táto novosť, ktorú Pán Ježiš priniesol: novosť, ktorej pokorní, maličkí rozumejú? Veľká novosť je táto: sila Boha, všemohúcnosť Boha nie je podobná sile sveta; sila Boha je všemohúcnosť lásky, a Ježiš prišiel do tohto skazeného, násilného, zblúdeného sveta, sveta plného egoizmu, aby vložil do našich dejín jediný možný liek, liek lásky. Evanjelista Ján píše na začiatku utrpenia Krista: „Ježiš, pretože miloval svojich, ktorí boli vo svete, a miloval ich až do krajnosti...“, a keď Ježiš zomiera na kríži vyslovuje tieto slová: „Všetko je dokonané“. Čo je dokonané? Je dokonané zjavenie Boha, je dokonaný úžasný čin, ktorým Boh vložil do vnútra ľudských dejín skutok nekonečnej lásky: kto stretne túto lásku je spasený, kto sa otvorí tejto láske je vykúpený, kto roztvorí srdce dokorán tejto láske stane sa novým stvorením. Apoštol Peter, paradoxne, spočiatku odporuje tejto správe; keď Ježiš prvý krát ohlasuje svoje utrpenie, Peter zasahuje značne prudkým spôsobom. Ako píše evanjelista Matúš – vzal Ježiša, odtiahol ho nabok a povedal mu: „Pane, to sa ti nesmie nikdy stať!“. Peter si myslel, že utrpenie znamená prehru, pretože ešte nepochopil, že víťaznou silou Boha je sila lásky, je sila dobroty, dobročinnosti, odpustenia. Keď nadišla hodina utrpenia – píšu zhodne všetky Evanjeliá – Peter prežil chvíle zmätku, vnútornej krízy, vnútorného zmätenia, a zatiaľ čo Ježiš bol súdený, Peter v ňom nedokázal viac vidieť Božieho Syna a povedal: „Neviem kto to je, nepoznám ho, nepatrím k jeho skupine“, oddialil sa; zaprel Pána. Ako píše evanjelista Lukáš, v tej chvíli sa Ježiš na neho pozrel, zahľadel sa na neho a pohľadom mu povedal: „Vidíš, Peter, vidíš kam si padol, si v hroznej priepasti, ale práve pretože ja som Bohom lásky, na dne tejto priepasti som aj ja a som po tvojom boku a ak chceš, môžeš začať odznova, pretože láska je vždy pripravená začať odznova“. Peter s pokorou povedal: „Pane, ja sa vrhám do tvojho milosrdenstva, nechávam sa objať tvojím milosrdenstvom, prosím ťa o odpustenie“. Toto vyprosené a získané odpustenie bolo začiatkom Petra apoštola a Petra pripraveného aj na mučeníctvo, ktoré nakoniec podstúpil tu na vatikánskom návrší. Toto návršie sa takto stalo magnetom, ktorý priťahuje svet a dnes pritiahol aj vás, pretože tu Peter povedal Ježišovi mocnými slovami krvi: „Pane, ty vieš všetko,  ty vieš že ťa milujem“.  Určitým spôsobom Petrov príbeh je aj vaším príbehom: aj vy ste objavili lásku, objavili ste Komunitu Cenacolo, aj vy ste cítili lásku ako liečebnú terapiu, ako liek, ako liečbu ktorá obnovuje, ktorá dáva novú predstavu o tom, čo je život, predstavu krásnu, správnu, predstavu o živote oslobodenom od egoizmu. Pomyslite  koľkokrát sa v histórii Cirkvi zopakoval tento zázrak. V jeseni roku 1206 mladý muž z Assisi, František, syn Petra Bernardone, bol mladým blúznivcom, mladým namyslencom, tak ako mnohí mladí dneška; syn bohatého obchodníka a istým spôsobom si na tom aj zakladal, ale František nebol spokojný sám so sebou. Hľadal sebarealizáciu v peniazoch, vo vojne, v úspechu, v honbe za slávou, ale nebol spokojný. V kostolíku San Damiano sa Ježiš zjavil Františkovi a povedal mu: „František, František, oprav môj dom, ako vidíš celý sa rozpadáva“. František pochopil že silou Boha je sila lásky, a nechal sa zraniť touto láskou, ostal ohromený touto láskou a pocítil v sebe túžbu odpovedať na Božiu lásku: takto sa zrodí František kresťan, zrodí sa František svätec. Tereza z Kalkaty, v časoch ktoré sú k nám najbližšie, uprostred chudoby v Indii počula jedného dňa Ježišov hlas: „Tereza, miluješ ma? Tereza, potrebujem tvoju lásku. Žíznim po tvojej láske“. A viete že sestra Tereza spočiatku odporovala tomuto hlasu, myslela si že ona, taká maličká, nebola schopná odpovedať na túto lásku, ale nakoniec sa odovzdala Božej láske a tak sa zrodilo prekrásne dielo Misionárok lásky, ktoré všetci poznáme, jedna lampa zažatá uprostred temnoty nezáujmu, uprostred smutného sebectva dnešnej epochy. Aj Matka Elvíra pocítila rovnakú skúsenosť a podelila sa o ňu s vami a „nakazila“ aj vás, pretože na ňu dopadol lúč svetla a potom sa odrazil a prišiel ku každému z vás, a vy všetci ste sa stali súčasťou tohto úžasného príbehu lásky, ktorý z jednej malej časti ľudstva vytvoril Večeradlo – Cenacolo, čo znamená dom milosrdenstva, dom, kde jeden druhému umývajú nohy, dom v ktorom sa žije prikázanie lásky, dom v ktorom sa slávi Eucharistia a denno-denne dochádza k stretnutiu s láskou Boha; je to Mária, ktorá vám otvorila dvere Večeradla, ona vás do neho voviedla, ona vám pošepla slová Evanjelia a pripomenula Evanjelium každému z vás.
Ja vám prajem aby etapa, ktorú dnes prežívate, nebola konečným, ale naopak východzím bodom. Aby tento krok bol pre vás všetkých požehnaním, ktoré treba aby ste neprestajne zasievali, aby prinášalo ešte mnoho ovocia a dalo mnohým a mnohým mladým ľuďom Boží liek, liek milosrdenstva, liek lásky.

Pochválený buď Ježiš Kristus.

Print this pagePrint this page