|
„Práca bola vždy dôležitou súčasťou môjho života, ako pred Komunitou, tak aj teraz. Kedysi mi  práca slúžila na to, aby som sa uzatváral do seba, odcudzil od celého zvyšku sveta. Mám introvertnú povahu a prácou sa mi darilo prekonávať mnohé neistoty a strachy, ktoré som prežíval každý deň. Zdalo sa mi, že som spokojnejší, ak sa sústredím iba na prácu, ale ako plynul čas, cítil som, že mi táto izolácia nerobila dobre.
Komunita ma naučila viesť dialóg s inými, a aj keď ešte dnes mám v niektorých chvíľach ťažkosti, darí sa mi otvoriť sa iným počas práce. Rozprávanie už viac nie je tá ťažkosť, ktorá sa mi niekedy zdala byť neprekonateľná a prácu už viac nevnímam ako „únikový ventil“, ale ako veľký Boží dar. Mal som šťastie naučiť sa pred mnohými rokmi remeslo, avšak nikdy som si neuvedomil jeho dôležitosť. Komunita krok za krokom mi pomohla spoznať zmysel môjho remesla.
Prekrásnou vecou je radosť, ktorú dnes prežívam z práce, pri ktorej nemusím špekulovať koľko zarobím, ale myslím skôr na užitočnosť, akú bude časom mať moja práca pre mnohé osoby, ktoré, podobne ako ja, prídu do Komunity hľadať pomoc. Môcť sa cítiť užitočný pre iných má dnes oveľa väčšiu hodnotu ako akákoľvek „suma“. Hovorím to preto, lebo som si uvedomil, že za peniaze, aj keď sú dôležité, nemožno nikdy kúpiť šťastie a sebarealizáciu človeka.
Keď mi bolo počas prvých mesiacov v Komunite povedané, že práca nie je na prvom mieste, myslel som si, že sú všetci blázni. Potom som pochopil, aké je dôležité nájsť v živote rovnováhu. Nájsť si čas na modlitbu, na prácu a na rozhovor s inými, ale všetko s Bohom po boku. Najdôležitejšou a zároveň najťažšou prácou pre mňa v týchto rokoch bolo opätovné vybudovanie vlastnej osobnosti. Naozaj to stálo za to. Som si istý, že jedného dňa budem môcť žiť pokojný život s osobami, ktoré budú po mojom boku.“
„Chcela by som sa s vami podeliť o jednu z dôležitých hodnôt života, ktoré som spoznala počas  mojej cesty v Komunite, a je ňou práca.
Bola som osobou veľmi lenivou, nechcelo sa mi pracovať. Veľa rokov som si myslela, že to bola súčasť mojej povahy. Preto aj po vstupe do Komunity som práci a tomu, čo mi bolo zverené, nepripisovala veľkú dôležitosť, chcela som iba nejako „prežiť“ deň.
Po nejakom čase komunitnej cesty pravdy a očisťovania som pochopila, že lenivosť nie je jednoducho slabosťou charakteru niektorých ľudí, ale je pokazeným ovocím ľahostajnosti a sebectva nahromadeného v nás. S pomocou dievčat, ktoré ma sprevádzali, som sa začala viac zaujímať o dianie v Komunite a robiť veci poriadne, s nadšením a presnosťou. Následne som začala sama od seba „vidieť“ prácu, ktorú bolo treba urobiť. Spočiatku som to robila predovšetkým preto, aby som sa ukázala pred druhými, ale neskôr už ako službu pre iných, pre Boha a pre radosť z toho, že sa cítim živá a aktívna. Spoznala som hodnotu práce, ktorá dala zmysel môjmu životu.
Veľmi ma oslovuje fráza z Evanjelia: „Po ovocí ich poznáte“ (Mt 7,16). Je to pravda, pretože podľa toho, čo človek robí a najmä ako to robí, možno spoznať, kým skutočne je.
Najistejším prostriedkom, ako sa naučiť robiť veci s láskou, je viera v živého Boha, ktorý je uprostred nás. Verím, že Boh je stále v mojej blízkosti, hľadí na mňa s láskou, sleduje čo robím v každej chvíli. Táto viera mi pomáha pracovať s láskou a pre lásku. Mnohokrát sa mi stáva, že robím veci povrchne, ale myšlienka na Boha, ktorý sa stal mojím svedomím, ma nenecháva ľahostajnou, vrátim sa a opravím, dokončím prácu alebo naberiem odvahu poprosiť Pána a moje sestry o odpustenie. Tým, že prijmem aj práce, ktoré sa mi nepáčia, učím sa byť pokornejšou a preniesť do praxe moju modlitbu.
Boh bol ku mne dobrý a štedrý, dal mi schopnosti robiť mnohé pekné veci a som vďačná Komunite za to, že mi pomohla spoznať moje talenty. Cítim, že mám v srdci veľa lásky, ktorú môžem darovať druhým a to mi dáva silu pracovať s radosťou a nadšením.“
|
Stampa questa pagina
