|
Je úžasné vidieť, že práve my, ktorí sme postavili naše „domy“ na „piesku“ falošných modiel, ktoré nás potom priviedli na cestu drogy, môžeme dnes svedčiť o našom znovuzrodení a tým pomôcť mnohým ľuďom, aby znovu nadobudli nádej. 
Vystúpiť na pódium, hovoriť o sebe pred druhými, prekonať strach, že sa pomýlim, vziať mikrofón do ruky, spievať... to sú všetko činy, ktoré by nikto z nás predtým nedokázal urobiť bez užitia drogy alebo alkoholu a sú veľkým víťazstvom slobody. Z tohto dôvodu svedectvá sú predovšetkým obrovským darom pre nás, pre uzdravenie nášho srdca, pre prekonanie nášho strachu a komplexov, pre posilnenie toho, o čom svedčíme. Viac ako spôsob, ako ísť v ústrety druhým, sú prostriedkom, ktorým Božia láska uzdravuje nás samotných.
Aj hodiny a hodiny skúšok pred predstavením, chyby, napätia medzi nami, momenty modlitby a zmierenia – to všetko je súčasťou evanjelizácie, pretože Evanjelium v prvom rade premieňa a oslobodzuje nás samotných. Iba takto sa ohlasovanie stáva autentickým aj pre iných.
 To, čo prenikne do srdca tých, ktorí nás sledujú a počúvajú, nie je ani tak herecký výkon, ako skôr pravda a úsilie, ktoré vkladáme do toho, čo robíme. Všetkému predchádza modlitba a tým umožňuje sprostredkovať živý kontakt s Bohom. Slová skomponovaných piesní, tanečné kroky, intuície ako zrealizovať jednotlivé scény sa často rodia práve na kolenách. Meditujúc spolu s Máriou o Ježišovom živote, skrze každodennú modlitbu ruženca spoznávame, že dobro je silnejšie ako čokoľvek iné – silnejšie ako naša nedokonalosť, ako naše slabosti, ako smrť, ktorú žijeme v sebe a okolo nás. Spoznávame, že práve my, ktorí sme boli „spustošení“ zlom, máme za úlohu ohlasovať, že Božie milosrdenstvo je väčšie a silnejšie ako akýkoľvek hriech.
Z Božej fantázie a snahy mladých ľudí vzniklo v týchto rokoch veľa rôznych predstavení, medzi inými „Z tmy na svetlo“, „Márnotratný syn“, „Jób“, „Tajomstvá svetla“, „Chlieb života“, „Verím“... Predovšetkým predstavenia inšpirované Božím slovom zanechali osobitný znak v našich srdciach a v srdciach tých, ktorí ich videli. To nás ešte viac presvedčilo o pravde, že naše slová pominú, ale Jeho Slovo ostáva  a prináša svoje ovocie.
Ohlasovanie Evanjelia prostredníctvom predstavení nás utvrdzuje, že vždy keď svedčíme o viere, ona sa v nás posilňuje. „Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo“ (Lk 11,33).
Keď vidíme množstvo ľudí, ktorým sa lesknú slzy v očiach na konci predstavenia, uvedomujeme si, aký vzácny poklad nám dáva Komunita. Do duše nám vkladá túžbu kričať celému svetu, že iba Ježiš je pravou oslavou ľudského srdca!
|
Print this page
