|
Rodinné jadrá
Výchovná metóda, ktorú uplatňujeme v našich misiách, nie je typ internátu alebo detského domova. Nakoľko je to v našich silách snažíme sa vytvoriť rodinné prostredie, kde sa dieťa cíti prijaté, milované, vychovávané, kde sa učí  zodpovednosti a to všetko takým spôsobom, aby mohli byť postupne uzdravené jeho hlboké zranenia a aby opäť získalo sebadôveru a dôveru v druhých ľudí. Veríme, že teplo rodiny je nevyhnutné k tomu, aby dieťa cítilo lásku a aby dokázalo byť skutočne a naplno samým sebou. Z tohto dôvodu sú deti rozdeľované do rodinných jadier, každé má 8-10 osôb. Za každé rodinné jadro je zodpovedný jeden manželský pár alebo dvojica misionárov – laikov Komunity, ktorí sa rozhodli pre kresťanskú službu a nezištne venujú niekoľko rokov alebo celý svoj život deťom a ich výchove k láske k životu. Počas dňa sa striedajú chvíle hry, vyučovania, športovania a výchovy k zodpovednosti s chvíľami modlitby a rozhovorov... Každé dieťa, ktoré sa obyčajne dostane do Komunity prostredníctvom štátnych orgánov a sociálnych pracovníkov, sa musí cítiť bezpodmienečne prijímané a slobodné. V našich misiách neexistujú vysoké múry ani brány zatvorené reťazovými zámkami. Chceme aby dieťa u nás ostalo silou lásky, ktorú dostáva, nie zo strachu. Preto ak sa rozhodne odísť, je slobodné kedykoľvek požiadať o presun do iného, štátneho zariadenia.
Výchova k úprimnosti
Všetky deti, ktoré za normálnych okolností prijímame, prežili veľmi smutné detstvo, často trpeli násilie a preto nesú vo vnútri veľké bremeno hnevu a pocitu opustenosti. Tým že žili na ulici nadobudli správanie typické pre svet zločinnosti, charakteristické najmä strachom a falošnosťou. Preto sa celý výchovný projekt zameriava predovšetkým na výchovu k úprimnosti, k úcte voči sebe a druhým ľuďom, na objavovanie vlastných kladných stránok a darov a krásy života. K tomuto všetkému dochádza za nepretržitej prítomnosti „ujov a tiet“, ako nazývame laických misionárov, ktorí sprevádzajú deti počas jednotlivých aktivít. Deti spoločne prežívajú chvíle vzájomného zdieľania sa v skupine a „revízie života“, ktoré pomáhajú k tomu, aby si každý uvedomil vlastné chyby a pozmenil svoje správanie vďaka malým konkrétnym „záväzkom“. Veľkú dôležitosť prikladáme školskému vzdelávaniu, rozvoju schopnosti osvojovať si nové vedomosti a zručnosti, a to aj prostredníctvom kurzov užívania počítača, arteterapie, športu a prideľovaním drobných úloh v domácnosti, za ktoré musí každé dieťa či dospievajúci prevziať zodpovednosť. Nikto z nich nie je „hosťom“, každý by sa mal cítiť členom rodiny, čo obnáša aj drobné úlohy v domácnosti, ktoré si musí každý zodpovedne plniť pre dobro všetkých. Všetky tieto rôznorodé aktivity majú za cieľ celkovú prevýchovu dieťaťa, ktoré vďaka viditeľnej zmene získa nové možnosti pre vlastnú budúcnosť.
Školské vzdelávanie
Školské vzdelávanie považujeme za základ rozvoja a rastu detí a najlepší vklad do ich budúcnosti. Štátne školy sú často „stratené prípady“, preto sa snažíme umiestniť naše deti do zariadení, ktoré im poskytnú riadnu výuku. Ich vedomosti a zručnosti navyše rozširujeme prostredníctvom kurzov u žívania počítača, kurzov drevo rezbárstva ..., vedených dobrovoľníkmi. Od dospievajúcich požadujeme, aby sa aktívnejšie zapájali do činností okolo domu (dreváreň, pečenie chleba, práca na zeleninovej záhrade a v ovocnom sade, úprava parku, starostlivosť o dobytok...), čo im dáva väčší pocit zodpovednosti a tiež sa takto môžu naučiť nejakému remeslu, užitočnému pre budúcnosť.
Stretnutia s rodinami
Naším úmyslom nie je úplne nahradiť prirodzené rodiny detí, ale podporiť ich vzájomné vzťahy a spoločnú cestu. Tie deti, ktoré majú nejakých príbuzných, pravidelne prijímajú návštevy rodinných príslušníkov. Spolu so sociálnymi pracovníkmi a sudcami pre mladistvých prehodnocujeme eventuálnu možnosť začlenia dieťaťa do jeho rodiny, ak táto spĺňa podmienky, ktoré zaručujú primeranú výchovu a ak si to dieťa želá. Aby v mysli detí nedošlo k zmäteniu pojmov a rolí, oslovujú misionárov ako „ujo“ a „teta“ a nie „mama“, „otec“.
|
Stampa questa pagina
