 Zvykneme hovoriť, že Komunita nás učí tej najkrajšej a najdôležitejšej práci: „remeslu života“. Mnohí z nás pred vstupom do Komunity pracovali, niektorí zarábali veľa peňazí, iní mnoho cestovali, a aj tak toto všetko nestačilo, aby nám naplnilo srdce. Sú aj takí, čo nikdy nemali zamestnanie, žili v lenivosti ulice. Ich „zamestnaním“ bolo kradnúť, predávať drogy, prežívať zo dňa na deň. Práca, ktorá zaujíma značnú časť komunitného dňa, je základom našej vnútornej obnovy. Zatiaľ čo pracuješ, buduješ svoju osobnosť, posilňuješ svoju vôľu a rastieš v zodpovednosti. Obnovuje sa tvoja sebadôvera, schopnosť obety, záväzku a vytrvalosti. Po určitom čase zistíš že ťa neobohacuje ani tak to, čo robíš, ale skôr ako to robíš. Konečným cieľom práce
v Komunite nie je iba samotná práca, ani neslúži na uspokojenie vlastnej pýchy a ambícií, na zarobenie peňazí, nie je falošnou „záchrannou kotvou“ alebo miestom, kde sa môžeš utiekať v ťažkostiach. Je prostriedkom znovuzrodenia, rastu v pokore a schopnosti dialógu. Pomáha ti objaviť tvoje dary a využiť ich pre dobro všetkých, dá ti skutočnú radosť zo spoločného budovania a obety. Práca je mierou pravdivosti tvojej modlitby, pretože tá pravá modlitba si „oblieka zásteru“, aby slúžila. Ak sa modlíš dobre, pracuješ dobre!
|
Print this page
