|
MONS. GIUSEPPE GUERRINI, biskup Saluzzo – homília v piatok popoludní
Počas tejto svätej omše budeme sláviť sviatosti uvedenia do kresťanského života. Znamená to začiatok cesty, ktorá uvádza, ktorá pomáha vstúpiť. Pre nás sú cestou, ktorá umožňuje vstúpiť do života s Kristom, do života Krista. Nechajme teda prehovoriť liturgické úkony, ktoré sú veľmi bohaté, podnetné a veľavravné.
Božie slovo, ktoré sme si práve vypočuli, nám hovorí, že táto „cesta uvedenia“ má jedného protagonistu: Ducha Svätého, Ducha Ježiša Krista. Je to ten Duch, ktorý v našich srdciach volá „Abba, Otče“, tak ako sme počuli v Liste Galaťanom. Je to Duch, o ktorom Ježiš hovorí Nikodémovi: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ Protagonistom je teda Duch Svätý.
Konečnou métou, cieľom tejto cesty je to, čo sme počuli od svätého Pavla: „...a tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič“. To znamená že to, čo Ježiš vyjadruje frázou: „narodený z výsosti“ to, čo Ježiš chce povedať, je úplne novou realitou.
Snažme sa teda načerpať z krásy a veľkosti týchto znakov, ktoré podnecuje sám Boh, v ktorých je prítomný vánok Jeho Ducha, ktorý je nezištný darom, darom, ktorý poznačuje navždy.
My definujeme tento trvalý, nezmazateľný dar slovom „znamenie, označenie“, čiže krst, birmovanie dávajú „označenie“. Katechizmus Katolíckej cirkvi ho definuje ako „duchovnú pečať“. Pečať, to znamená známka, punc, znamenie príslušnosti, ktoré pripodobňuje Kristovi. Prislúchať Kristovi znamená podobať sa Mu, predovšetkým nás robí schopnými pozerať sa na Otca, počúvať Otca a pozerať sa na bratov, slúžiť bratom tak, ako Kristus.
Použijem ešte slová svätého Pavla, podľa ktorých nás toto „znamenie“ robí schopnými „duchovného kultu“, čo znamená robí nás schopnými konkrétne, prostredníctvom nášho života povedať, že skutočne milujeme a slúžime Pánovi, že skutočne milujeme a slúžime našim blížnym.
Hľa, tento dar, toto pripodobnenie sa Kristovi, podobanie sa Ježišovi Kristovi, nás privedie k ďalšiemu daru, ktorý je mimoriadny, pretože sa nerealizuje iba raz v živote ale neustále pokračuje, pretože je pre nás pokrmom a výživou: je to Eucharistia.
V krste a v birmovke dostávame dar Ducha Svätého práve preto, aby sme sa pripodobnili Kristovi, aby sme sa stali súčasťou Jeho Cirkvi a to nás dovedie k Eucharistii, k nasýteniu sa Telom Kristovým.
Aj pre nás, čo sme už dávno prijali sviatosti krstu a birmovania, dnešné slávenie je príležitosťou znovu zažiť túto cestu, aby sme si lepšie uvedomili a obnovili naše kresťanské záväzky.
Veď existuje dar: dar Ducha, nového života, „znamenia“, pečate, ale z toho plynú aj záväzky: odpoveď z našej strany. Existuje Božia sloboda, tohto Boha, ktorý je Duchom, ktorý „...vanie kam chce a nevieš odkiaľ prichádza a kam ide“, existuje sloboda Boha ale aj naša sloboda, ktorú o chvíľu vyjadríme veľmi jednoduchými slovami: „zriekam sa“, „verím“, „amen“ ... slovami, ktoré vypovedajú o našom súhlase a nenaplnia sa v jeden deň, ani sa nenaplnia počas jednej povznášajúcej skúsenosti, akou je Sviatok života, ale ktoré nadobúdajú konkrétnu tvár deň po dni, s trpezlivosťou viery a lásky, ktoré musia byť neustále obnovované. Pretože každý deň musíme odpovedať na otázku, ktorá nás sprevádza počas tohto sviatku: „Kto je môj blížny?“.
Keď vo farnostiach mojej diecézy slávim sviatosť birmovania, na záver poviem mladým: „Je prekrásne byť kresťanmi!“. Dnes sme my kresťania obklopení určitou nedôverou. Mnohí mladí nedôverujú Cirkvi. Je našou úlohou, je vašou úlohou, ktorí dnes prijmete sviatosti krstu a birmovania, našou úlohou, ktorí sme už dávno prijali sviatosti krstu, birmovania a eucharistie povedať našim životom, povedať našou žiarivou prítomnosťou, našou radosťou, pravdovravnosťou, naším spôsobom konania, hovorenia, prežívania... povedať svetu: „Je prekrásne byť kresťanmi, je prekrásne slúžiť Pánovi, nasledovať Ho!“. Je to prekrásne preto, lebo je to niečo pravdivé, lebo to otvára horizonty nádeje, vlieva do srdca odvahu, pretože daruje pokoj, pretože umožňuje nájsť opravdivé šťastie. Nech nám Pán daruje Ducha Svätého, aby sme boli svedkami radosti.
Dnes si Cirkev pripomína Pannu Máriu Karmelskú. V Biblii je hora Karmel miestom viery, zároveň je aj záhradou krásy. Nech nám Pán na orodovanie Panny Márie daruje svoju Milosť, daruje nám svojho Ducha, aby sme opravdivo prežívali vieru a aby sa viera stala krásou nášho života.
Pochválený buď Ježiš Kristus!
|
Stampa questa pagina
