|
Komunita Cenacolo sa zrodila 16. júla 1983 z iniciatívy pani Rity Petrozzi, známej ako Matka Elvíra, ktorá po niekoľkých rokoch čakania a modlitby, počas ktorých vnímala, že Pán ju povolával venovať svoj život opusteným mladým ľuďom, vylúčeným na okraj spoločnosti a narkomanom, otvára prvý dom Cenacola, v polo zborenej budove na kopci v Saluzzo, kde prijíma chlapcov z ulice v ťažkostiach. Hlboká intuícia, ktorá ju vedie, sa zrodila z vnímania že to, čo títo mladí ľudia hľadali, nebolo niečo, ale niekto - tvár Otca; toto poznanie ju podnecuje k tomu, aby ponúkla mnohým ľuďom, ktorí klopú na dvere Komunity, nielen miesto liečenia a sociálnej pomoci, ale aby im tiež navrhla cestu obrátenia a znovuzrodenia viery v Kristovom svetle. Ako je uvedené v Stanovách, Komunita Cenacolo chce byť živým znakom Lásky a Božieho milosrdenstva pre chudobných, v úplnom a nezištnom zdieľaní života rešpektujúceho dôstojnosť osoby, poslušná na hlas Ducha svätého, žijúca v odovzdanosti do Božej prozreteľnosti, pozorná na potreby doby (článok 2 Stanov). Komunita žije túto charizmu tým, že podporuje osobné posvätenie vlastných členov a rozvíja iniciatívy a diela, ktoré sú zamerané na prijímanie, formáciu a pomoc tým, ktorí prežívajú situácie závislosti alebo bezvýchodiskovosti. Komunita Cenacolo bola uznaná ako diecézne združenie veriacich 30. mája 1998 jeho excelenciou Mons. Diegom Natale Bona, a 8. decembra 2005 jeho excelenciou Mons. Giuseppe Guerrini, terajším biskupom Saluzzo, ktorý definitívne potvrdil diecézne uznanie Komunity. V uplynulých rokoch sa početné osoby rozhodli venovať tejto misijnej službe a tak boli otvorené nové domy a uvedené do chodu mnohé diela prijatia na celom svete. Pri príležitosti jubilejnej púte celej Komunity Cenacolo do Ríma 16. februára 2000, Svätý otec Ján Pavol II živo povzbudil úsilie jej členov slovami: „Drahí moji, pápež je s vami, oceňuje vaše dielo a sprevádza vás svojou modlitbou. Nestrácajte odvahu v ťažkostiach, nech je kríž vašou oporou. Od Krista ukrižovaného a vzkrieseného neprestajne čerpajte podnet k vytrvalosti v ceste, na ktorú ste sa podujali, aby ste takto boli svedkami nádeje v spoločnosti“.
Druhý vatikánsky koncil, rovnako aj post-koncilové magistérium venujú osobitnú pozornosť združujúcim formám účasti na živote Cirkvi, a preukazujú voči nim hlbokú úctu a záujem (viď. Dekrét o laickom apoštoláte Apostolicam actuositatem 18,19,21 a posynodálna apoštolská exhortácia Christifideles laici 29).
Rovnako Boží sluha Ján Pavol II chcel zdôrazniť dôležitosť: „podporiť rôzne združujúce reality, ktoré či už v tradičných formách, alebo v nových formách cirkevných hnutí neustále dávajú Cirkvi tú živosť, ktorá je Božím darom a predstavuje skutočnú jar Ducha“ (z apoštolského listu Novo millenio ineunte, čl. 46). Aj Benedikt XVI potvrdil, že nové cirkevné hnutia a nové komunity: „sú darom od Pána, sú cenným prameňom, svojimi charizmami obohacujú celú kresťanskú komunitu“.
Na základe hore uvedených skutočností a žiadosti podanej pani Ritou Petrozzi, v ktorej, z titulu zakladateľky a predsedníčky Komunity Cenacolo, žiada toto dikastérium o právne uznanie menovaného združenia ako medzinárodného súkromného združenia veriacich a o schválenie jeho Stanov, vzaté do úvahy odporúčajúce listy biskupov, ktorí dosvedčujú pevnú vieru členov Komunity, živý zmysel pre cirkevné spoločenstvo, a tiež apoštolskú horlivosť; v očakávaní rozšírenia Komunity do mnohých krajín sveta, považujem za vhodné uznať Komunitu Cenacolo a schváliť jej Stanovy. Po prijatí námietok vznesených týmto dikastériom, podľa článku 134 apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus o rímskej kúrii a kánonu 322 kódexu kanonického práva, Pápežská rada pre laikov:
1° - Uznáva Komunitu Cenacolo ako medzinárodné súkromné združenie veriacich s právnou subjektivitou podľa kánonov 298, 311 a 321, 329 kódexu kánonického práva.
2° - Schvaľuje stanovy menovaného združenia overené dikastériom a uložené v jeho archívoch na obdobie ad experimentum 5 rokov.
Vo Vatikáne 16. júla 2009 na sviatok Panny Márie Karmelskej, v deň dvadsiateho šiesteho výročia založenia Komunity Cenacolo, podpísané kardinálom Stanislavom Rylkom, predsedom a mons. Giosephom Clemens, sekretárom.
|
Stampa questa pagina
