Michele
Mám tridsaťosem rokov, volám sa Michele a už nejaký čas žijem v komunite. Vyrastal som v „normálnej“ rodine, v ktorej sa rodičia pokúšali vložiť mi do srdca správne hodnoty pre život.
Aj napriek tomu dospievajúc som začal nasledovať nesprávne príklady. Bol som hanblivý a plný strachu, ale nechcel som to navokon ukazovať a takto som začal hľadať priateľov medzi chlapcami, ktorí porušovali zákon a zdali sa viac „slobodnejší“. Pomaly som začal meniť svoju osobnosť a nasadil som si masku tvrdého chlapca, ktorý sa ničoho nebojí. Ale vo svojom vnútri som cítil, že sa vytvára veľká prázdnota, bol som stále smutnejší a opustenejší. A tak veľmi skoro prišli prvé „ľahké“ drogy, chcel som urobiť niečo zlé, protizákonné, dúfajúc, že toto môže nejakým spôsobom zlepšiť stav mojej duše a uzdraviť alebo aspoň zakryť moje utrpenie. Ale nič sa nemenilo, práve naopak môj smútok sa stále zväčšoval a tak som došiel až k „tvrdým“ drogám.
Myslel som si, že som silný a schopný kontrolovať ich, klamal som sám seba, že som odlišný od druhých, že som chytrácky a neuvedomoval som si, že som sa stále viac stával ich otrokom a závislým na nich. Keď mi moja rodina predložila vstup do komunity hneď som to zamietol, pretože som si myslel, že to nepotrebujem, ale potom pod ich tlakom som uveril. Začiatky neboli ľahké, bol som plný hnevu voči mojej rodine a voči celému svetu, ale spomínam si, že každé ráno, potom ako som sa pomodlil ruženec v kaplnke, niečo vo mne sa začínalo prebúdzať. Videl som okolo seba šťastných a usmiatych chlapcov, schopných ťažko pracovať počas dňa a aj napriek únave nájsť si čas ísť do kaplnky počas noci, pokľaknúť pre Sviatosťou oltárnou. Pochopil som, že práve tam bol prameň ich sily.
Skutočné priateľstvá, ktoré som začal vytvárať, predovšetkým s chlapcom, ktorý sa o mňa staral, mojim „anjelom strážnym“, boli tým podnetom, ktorý som potreboval, aby som sa zbavil masiek tvrdého chlapca. Počas chvíľ zdieľania sa som sa naučil otvárať a podeliť sa o moje opravdivé pocity. Prostredníctvom sviatosti zmierenia som sa oslobodil od mnohých ťažkostí, ktoré som mnoho rokov nosil vo svojom vnútri. Cítil som odpustenie a slobodu znovu začať nový život. Konečne som sa začal cítiť dobre nie preto, že som nebral drogy ale preto, že som bol pravdivý k sebe aj k druhým. „Takýto chcem byť“ povedal som si a takto som sa začal približovať k Bohu.
Každý deň cítim Božiu lásku a odpustenie prostredníctvom ľudí, ktorí sú nablízku, učiac sa ďakovať za každú malú vec, ktorú mi Božia prozreteľnosť postaví do mojej cesty.
Chcem poďakovať Bohu za nový život, ktorý mi znovu daroval a komunite, pretože nám dôveruje, darujúc nám možnosť znovu začínať nový a čistý život.
|
Stampa questa pagina
