ItalianoHrvatskiEnglishFrançaisDeutchEspañolPortuguesePo PolskuSlovakia     

 

2003

November 2003 – Nezabudnuteľné stretnutie
Po stredajšej audiencii nám Božia prozreteľnosť darovala privilégium môcť sa stretnúť so Svätým Otcom zblízka. Približiac sa k nemu, pobudnúť chvíľu pri jeho nohách, zložiť naše „úbohé životy“ na Petrovej skale, prijať jeho požehnanie, boli chvíľami silných emócií a intentívnej viery.
„... keď sme sa ocitli pred Svätým Otcom nevedeli sme viac, čo máme hovoriť, bolo to akoby slová nestačili vyjadriť to, čo sme prežívali: my na kolenách pred Petrom, my prijatí a požehnaní Jánom Pavlom II.. Pozrel som na neho s prekvapením: jeho tvár bola už paralizovaná Parkinsonom, jeho telo „nepružné“, ale jeho belasé oči boli živšie, skúmali nás, usmievali sa na nás. Boli sme tam, on bol s nami: oprel som svoju ruku o stolec, na ktorom sedel: potreboval som sa podoprieť o Petrov stolec, skalu našej viery, jemu, Petrovi, Jánovi Pavlovi II., fyzicky slabému ale veľmi silnému zvnútra. V jednej chvíli sa jeho ruka zdvihla, požehnala nás gestom s ťažkosťami pre neho ale svetlom pre nás a potom vystrel svoju ruku a dvakrát sa mi dotkol čela požehnávajúc môj život, moje slabosti, môj úrad, mladých ktorých milujem a ktorým slúžim: znovurozmýšľajúc o týchto momentoch cítim živé dojatie vo svojom vnútri, cítim vďačnosť Bohu, že nám daroval tak veľkého pápeža!“

December 2003 – XXV. Pontifikát
Celý svet vyjadril svoje ďakujem za dar týchto 25 rokov pontifikátu Jána Pavla II.. Veriaci i neveriaci v ňom rozpoznali muža so špeciálnou silou a charizmou. K tomuto početnému ľudu, ktorý verejne vyjadril svoju vďačnosť, pridajme aj naše malé a jednoduché zborové ďakujem prostredníctvom hlasu srdca niektorých zasvätených bratov a sestier, rodín, chlapcov i dievčat komunity, ktorí sa zjednotili pre ten moment vďaky Cirkvi a Bohu za tento výnimočný dar.

Sestra Elvíra
Drahý Otče s univerzálnym srdcom, rozmýšľajúc o tebe sa vo mne rodí vďačnosť a chvála Pánovi, pretože sa stal viditeľným prostredníctvom malých aj veľkých giest lásky, bolesti a vernosti. Za to „áno“ prehlásené v ranných začiatkoch tvojej mladosti, keď tvoja životná cesta bola ešte uzavretá v srdci Otca.
V jeden deň sa Božia Prozreteľnosť pričinila o to, že som sa po prvykrát ocitla blízko teba a v zástupe sme sa stretli pohľadmi. Priblížil si sa a položil si svoju ruku na moju hlavu. Tieto momenty blízkosti mi hlásali jednoduchosť, krásu, čistotu, slobodu viery ohromnej, schopnej uniesť, podporovať a riadiť ľudstvo so všetkými jeho zraneniami duše aj tela. Preniesli mi podstatu viery a ešte dnes chápem a prežívam vieru nie ako koncept, ako ideu, ako náboženstvo, ale ako osobu, ktorá miluje, trpí, reaguje. Viera je láska, je dar seba samého, aby druhí mohli žiť. Viera je opakovať a sprítomňovať živého Ježiša dnes. Myslieť na teba a spomenúť si na teba je pre mňa odvahou a radosťou z risku v láske.
Ďakujem, Svätosť, za všetok dôraz, silu a život, ktorý si sprítomňoval a neustále sprítomňuješ celej veľkej, peknej a drahocennej rodine Cirkvi.

Padre Stefano
Často pozerajúc na teba som sa snažil odhaliť tajomstvo tvojho života. Tvojej sily, ktorá prekonáva bariéry „podoby“ so spontánnosťou slobodného srdca. Tvojej odvahy, ktorá necháva padať múry rozdelenia silou odpustenia uskutočňujúc ťa slobodným ukázať svetu aj fyzickú slabosť a utrpenie, ktoré ťa robí samým sebou. Keď si oslavovaný, ale aj keď si vysmievaný a pošľapaný ... a verím, že som odkryl to tajomstvo: je v tichom a zanietenom dialógu, trpiacom a intenzívnom zároveň, ktoré len ty a Tvoj Boh poznáte;  počas nocí tvojich modlitieb vystupujúcich k nebu, v nežnosti Božieho ucha skláňajúceho sa až k tebe, aby na tvojom pokryvenom chrbáte nieslo spolu s tebou ťažkosti sveta.
Ďakujem za to všetko, čo na tebe nikto nemôže odfotografovať, pretože si zasiahnutý vo vnútri srdca, v tichu tvojich prosieb, tvojich sĺz, tvojich nádejí, tvojich sklamaní z mnohého prežitého utrpenia potláčaného a obetovaného Bohu pre naše dobro.
Ďakujem, lebo si ma naučil, že najdôležitejšie veci v živote muža sú tie, ktoré sa nevidia očami, ale ktoré sa žijú s intenzitou a dojatím v tajomstve srdca, v neprestajnom a úprimnom dialógu s Ježišom, jedinou Skalou života.

Sestra Mária Pia
„HABEMUS PAPAM“: spomínam si pred 25 rokmi na jeho tvár na balkóne svätého Petra. Papež cudzinec? Zvláštna udalosť pre Talianov zvyknutých na talianskeho pápeža. Pápež silný, športovec, ktorý chodieval do hôr a slúžil svätú omšu pred krížom vyrobeným z dvoch skrížených bŕvn, ktorý miloval lyžovanie a rýchle zostupy z kopcov. Pápež, ktorý rozbíjal prísne pravidlá držiace na uzde „pápežov“ neskutočne vzdialených od ľudí, zatvorených medzi vatikánskymi múrmi, ponorených v knihách, zošitoch a látkach. Tento poľský pápež sa nechal spoznávať a milovať. Dnes viac ako kedykoľvek predtým jeho slovo je silné a účinné, pretože je naplnené dejinami, utrpením, modlitbou a veľkou odvahou. Ďakujeme teraz, keď ti je ťažko rozprávať, pretože tvoje utrpenie a tvoja osobnosť rozprávajú pre Neho a o Ňom.

Suor Angela
Z celej tvojej osoby cítiť odvahu: odvahu prosiť o odpustenie, otvoriť sa a prijať rozdielnosť, bojovať za pokoj, stratiť silu a cítiť potrebu pomoci. Vďaka, lebo si hodnoverný svedok.

Simona a Daniele
Tvoja láska k Márii ťa sprevádzala počas týchto 25 rokov ako Kristovho vikára v tomto svete rozdelenom egoizmom s vierou a nádejou. Tvoj život nás učí, že hocijaký kríž môže byť prijatý s vyrovnalosťou, veselosťou iba keď sa pozerá na „Ukrižovaného“ s láskou plnou vďačnosti Bohu, ktorý sa stal človekom pre našu spásu.  Nám, kresťanským rodinám si vedel  preniesť zmysel jednoty, priateľstva, lásky, prijatia života a pokoja jedny pre druhých, ako základných hodnôt, aby sme boli skutočne „znakom“ nekonečnej Božej lásky pre celý svet.
Berieme si k srdcu tvoje slová: „Rodina je základným objektom evanjelizácie Cirkvi, ale je aj jej nevyhnutným podnetom, podnetom kreatívnym... . To znamená, že prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií sa formuje samotná štruktúra ľudstva, každého človeka na zemi.“ (zo Synody biskupov venovanej rodine, september 1980)
Ďakujeme, lebo teraz nikdy tak ako predtým, tak slabý fyzicky, si milovaný ľudstvom.

Print this pagePrint this page